XT Mánia 9. WiFi bigger box

WiFi Vonets krabička vyriešila problém osamoteného XTčka v pivnici. Lenže hore pri mojom stole mám na zemi okrem pracovného PC ešte aj druhé PC, a to XTčko v mini tower AT skrinke. Mám stôl obložený z každej strany :-)

A tu bola situácia podobná. Pracovné PC malo WiFi kartu v PCI slote. XT som mal pripojené cez kábel do pracovného PC, ktoré mu tak slúžilo ako gateway do internetu. Nie je to ideál, lebo ak chcem ísť na XT musím zapnúť aj pracovné PC. Inač by som bol bez internetu a teda aj služby aktuálneho času.

Včera sa mi podarilo rozbehnúť druhú variantu. Nie je celkom taká jednoduchá ako Vonets. Nedá sa vybaviť pár kliknutiami. Ale odmenou je, že mám na poschodí lokálnu sieť, ktorá je cez WiFi pripojená do už existujúcej domácej siete. Volá sa to client bridged. Čiže na poschodí mám počítače zosieťované cez kábel, a iba keď potrebujem ísť von z tejto lokálnej siete ide prenos cez WiFi. Je to vhodné napríklad aj na prenos veľkého množstva údajov. Kábel je rýchlejší. WiFi časť na hornom (na obrázku pravom) routri neslúži ako AP. V dome je stále iba jedna WiFi sieť. Router pracuje v pasívnom režime, svoju WiFi časť využíva ako náhradu za neexistujúci kábel medzi poschodiami. Existuje ešte aj Repeater Bridge režim. Je to isté ako Client Bridged, ale navyše pridáva ďalší AP, čo som ja nechcel.



http://www.dd-wrt.com/wiki/index.php/Client_Bridged

Základom je router, ktorý ma v sebe DD-WRT (alebo podobne funkčný) firmware. Ja konkrétne som skúsil TP-LINK TL-WR740N, ktorý sa dá v Alze kúpiť za 13,60- EUR bez DPH.



Podľa návodu na stránkach DD-WRT som mu preflashoval firmware. Tu nastal trochu zádrhel. Prestali blikať LEDky indikujúce konektivitu na LAN portoch. Myslel som si, že som v pr... že mám problémy. Ale WiFi stále blikalo, aj pripojiť sa dalo cez WiFi. Skrátim to, po nejakej dobe som zistil, že LEDky síce nesvietia ale konektivita tam stále je. Takže som to nakonfiguroval podľa návodu, a bum! Začalo to fungovať. Mám na pracovnom stole 5x lan prípojku a v každej z nich je internet.

Nakoniec sa mi podarilo vyriešiť aj zhasnuté LEDky pre indikáciu spojenia a aktivity na lan portoch. Google mi poradil firmware, ktorý nie je oficiálny. Je novší a LEDky s ním pekne svietia a poblikávajú.

XT Mánia 8. WiFi

Veľké, ťažké a hlučné desktop XTéčko Commodore PC10-II so zeleným monitorom mám v pivnici. Je to fakt opacha a nosiť po schodoch sa mi ju nechce. Navyše hore ani nemám voľný stôl kam by som ju položil. Lenže odkedy mám v XTéčkach sieťové karty a využívam ich, bol som obmedzený dosahom kábla. V dome mám síce WiFi ale XTčko som musel pripájať cez kábel. Už nemusím. Teraz sa v pohode pripojím z notebooku na XT bez jediného kábla.

Viem, že nie som prvý kto to riešil, tak moje riešenie možno niekomu pomôže. To riešenie sa volá Vonets VAP11G bridge. Predáva sa na eBay okolo 20,- USD. Používa sa na pripojenie IP kamier, inteligentných televízorov a podobne do WiFi siete. Funguje aj s XT a mTCP balíkom :-)



Vonets je malá modrá ľahučká krabička. Má jeden RJ45 kábel. Napájať sa dá cez redukciu z USB. (kde by XT vzalo USB ??) Alebo cez vlastný napájací kabel, alebo a tak to napájam ja, cez jack. Rozsah je vraj 5-15V. Ja mu dávam 9V.



Podporuje aj WPA-PSK šifrovanie. Pred prvým použitím, je ho nutné pripojiť k nejakému Windows PC. Dodávaná konfiguračná utilita, umožňuje vyhľadať WiFi, zvoliť si prípadne IP adresu, zadať heslo a je to. Nakonfigurovaný Vonets sa potom pripojí do ethernet portu v XT sieťovej karte. Privedie sa napájanie a za pár sekúnd sa pripojí na WiFi. Od tejto chvíle je XTčko v sieti. Je treba zvoliť zodpovedajúcu IP adresu, gateway a DNS. Funguje parádne.



Hneď po štarte si stiahne aktuálny čas a dátum. Sťahovanie z internetu ide rýchlosťou cca 26kB/sec. Rovnakú závratnú rýchlosť dosahujem aj keď si presúvam obsah na disk XTčka z PC.

XT Mánia 7. CGA snow

Za starých časov, keď PP-06 bol môj jediný a prvý computer, som mal na jeho CGA kartu pripojený zelený monitor. A užíval si dnes už legendami opradený CGA snow - sneženie. Ale nie, neužíval. Vtedy som to za prvé ani nevnímal. A za druhé som to bral ako niečo čo tam má byť. Nie ako nepodarok, ktorý IBM nikdy nemalo pustiť do sveta.

Pred cca rokom som zohnal Commodore PC10-III s integrovanou CGA grafikou na mainboarde. Nedočkavo som kúpil zelený monitor a zapol to. Sláva zase som po dlhej dobe videl starý známy 8x8 font, ktorý som kedysi tak miloval. Ale nebolo to 100%.

Niečo tomu chýbalo. Trvalo mi dlhšie, kým som na to prišiel. A potom mi to doklaplo, veď tam nevidím sneženie !! CGA v PC10-III už je vylepšená, má odstránený snežiaci efekt. Podobne, aj mnohé CGA klony nesnežia. Týka sa to hlavne krátkych kariet.

Poznáte aké to je s fanatikmi. Nebol som spokojný. Nebol som spokojný až .. Dnes mi prišla na eBay kúpená dlhá karta. Presne zapasovala do druhého Commodora PC10-II. Pripojil som ju a výsledok môžete obdivovať na videu :-) Je to proste paráda !



NC som vybral preto, lebo tam je to sneženie ozaj výdatné :-)

XT Mánia 6. Ethernet

Keď som mal svoj prvý počítač, čiže slušovickú kópiu IBM PC/XT s označením PP-06, nikdy mi nechýbal internet. Všetko sa vtedy ešte prenášalo na disketách. A 5.25 palcová disketa bola celkom bežná. Na škole sme mali internet, ale nie ako dnes. Vtedy bola celá škola pripojená cez jednu linku - modem 33kbps. Netscape už tuším existoval, ale len vo verzii 1.0. A nikto ho nepoužíval. Na internet sme chodili ťahať. Či už texty piesní (lyrics) alebo nejaké softy. A na to sa používalo FTP. Dodnes si spomínam na učebňu plnú študákov, ako každý sedí za X terminálom a prezerá cez FTP kyberspace. Potom to už išlo rýchlo. Prišli Windows 3.11, netscape a WWW sa stalo normou.

Dnes je internet aj na XT :-) Je potreba software a hardware. Mike Brutman z vintage-computer napísal veľmi pekný balík mTCP. Minimálna konfigurácia je CPU 8088. mTCP obsahuje DHCP, Telnet, FTP, IRC, Ping, Netcat, SNTP a HTGet. Ďalej je treba sieťovú kartu. 8-bitové ISA karty nejaké existujú, ale nemajú RJ45 konektor. Väčšinou majú AUI a BNC konektory. Ja som zvolil 16-bitovú kartu s čipom Realtek a RJ45 konektorom. K tejto karte existuje aj PacketDriver. PacketDriver je nevyhnutný, pretože mTCP komunikuje s kartami práve cezeň. Realtek karty majú vždy možnosť konfigurácie cez DOS utilitu a niekedy sa dajú nastavovať aj jumprami. Moje karty som nastavil na IO adresu 320h, aby nekolidovali s XT-IDE kartou. IRQ som nastavil 5.

Po konfigurácii karty a úspešnom nahraní PacketDrivera už môžeme používať mTCP. mTCP potrebuje konfiguračný súbor s IP adresou, adresou gateway a DNS servera.

SNTP
A takto to vyzerá v praxi. Po boote si na PC/XT ktoré nemá RTC získam aktuálny čas cez službu SNTP.


FTP klient
FTP funguje ako zvyčajne. Akurát na ftp.funet.fi už žiadne lyrics nie sú. Ale server stále aj po toľkých rokoch žije.


FTP server
Veľmi užitočný je aj FTP server. Komfortne sa dá napríklad odzálohovať celý disk. Určite je to rýchlejšie ako prenos cez diskety :-) Na strane Windows používam TotalCommander.


SLIP
Je možné mať internet aj bez sieťovej karty. Prenosy idú cez nullmodem kábel. Je treba použiť PacketDriver pre sériový kábel. Ale na druhej strane musí byť linuxový stroj. Bližší popis je v slip.txt v balíčku mTCP.

XT mánia 4. XT-IDE BIOS a IDE karty

Počítače PC nikdy neboli predmetom lásky zberateľov a retro nálad. Dôvod bude asi v tom, že PC zatiaľ neumrelo a ani sa nechystá na odchod. Ale časy sa predsa len menia. Komunita začína brať na milosť triedu XT. Žeby to bolo, tým že je to s prižmurením obidvoch očí len 8-bit ? ;-)

XT-IDE BIOS

Ľudia okolo vintage-vomputer.com vytvorili hlavne v poslednom roku veľa úžasných vecí. Jedna z tých úžasných vecí je XT-IDE BIOS, aj keď ten zrovna už má asi tri roky. Neradno si ho zamieňať s XT-IDE kartou. Vzťah medzi nimi je taký, že XT-IDE karta potrebuje XT-IDE BIOS. Ale naopak to neplatí. Práve naopak, XT-IDE BIOS podporuje aj iné typy kariet.

XT-IDE BIOS má aj podporu bootovania cez UART. To je možné použiť ako poslednú záchranu ak na PC nefunguje už ani jedna disketová mechanika. Umožňuje emuláciu ktoréhokoľvek disku alebo diskety.

A to nie je všetko. Umožňuje nabootovať z ktoréhokoľvek disku na ktorýkoľvek disk. Vysvetlíme na príklade. Majme dve disketovky A: a B: a dva disky C: a D:. Ak mám systémovú disketu napr. 5.25" do mechaniky B: tak nie je problém nabootvať z nej. Pri zobrazení XT-IDE menu, stlačím klávesu B. Bios si prehodí disketové mechaniky a z B sa stane A a naopak. A potom natiahne systém z mojej 5.25". Paráda. A dá sa ísť ešte ďalej. Potrebujem nastaviť aktívnu partition na disku D ? Že to nejde ? Aktívne partície sa dajú nastavovať len na prvom disku. Lenže ak stlačím klávesy D a B stane sa nasledovné. Disk D sa prehodí s diskom C. Disk B sa prehodí s diskom A. Nabootojem z B a ako prvý disk mám D. A môžem mu nastaviť aktívnu partíciu. Bez otvárania počítača a prehadzovania káblov alebo jumperov.

IDE karty

IDE karty neboli vôbec bežné na PC/XT. IDE disky sú 16-bitové čo nefunguje na 8-bitovej ISA zbernici. Preto je do XT treba kartu, ktorá vytvorí 16-bitové rozhranie k disku. S IDE rozhraním pracujú aj CF karty a CF Microdrives. Lenže tieto zariadanie podporujú aj 8-bitové prenosy. A to už začína byť zaujímavé.

XT-IDEv2 karta je karta do 8-bitového ISA slotu. Obsahuje potrebné obvody na 16-bitové IDE rozhranie a má on-board BIOS. On-board EEPROM môže byť naprogramovaná cez DOS program. Podporuje disky do veľkosti 137GB (DOS 6.22 vie robiť s najväčším diskom 8.4GB). Má konektor na IDE kábel, na ktorý sa dajú pripojiť dva disky. Umožňuje použitie CF kariet cez adaptér.

XT-CF-Lite je karta do 8-bitového ISA slotu. Obsahuje potrebné obvody na 16-bitové IDE rozhranie a má on-board BIOS. On-board FLASH ROM môže byť naprogrovaná cez DOS program. Je postavená SMD technológiou, čo nie je vhodné pre úplných začiatočníkov v letovaní. Umožňuje pripojiť len CF karty alebo microdrives. Sergey práve navrhol jej klon, používajúci len klasické nožičkové obvody. Ale CF konektor sa nevyrába inak len v SMD, takže stále je tu problém povrchového letovania.


16-bit Multi-IO karta

Nakoniec sa dajú použiť staré bežne dostupné 16-bit ISA karty z AT počítačov bez on-board BIOSu. Jedná sa o rôzne typy, používali čipy Winbond, Prime, RMC atď. Zväčša obsahujú aj FDD controlér a veľmi výhodné je aj osadenie dvoch sériových a jedného paraleleného portu. Po použití takejto karty obsadíme iba jeden 8-bit ISA slot plus druhý na kartu s prídavným BIOSom. Tá menšia, prídavná časť ISA, čo je horný byte, ostane vo vzduchu. Je treba dávať pozor aby nedošlo k skratu s inými súčiatkami na motherboarde. 16-bitové IDE rozhranie má teda nezapojenú hornú polovicu a tým by sa dalo, že bude nefunkčné. Ale nie je to tak. Stále sa dá použiť ale, len v 8-bitovom móde. Takže stačí adaptér a dajú sa pripojiť CF karty a microdrives. Paráda.

ROM karta

Ako miesto pre prídavný BIOS potrebujeme ROM priestor. Dá sa použiť napríklad aj stará sieťová karta s ROM socketom, kam dáme naprogramovanú EPROM. Kto nemá programátor EPROM bude skôr hľadať niečo čo sa dá naprogramovať softwarovo. Na to vznikla FLASH ROM 8-bitová ISA karta. Pri zmene programu netreba otvárať počítač, stačí flashnúť (prakticky neobmedzene veľa krát) ROMku cez jednoduchý programík.

XT Mánia 5. FDC BIOS a disketovky

PC/XT vedelo pracovať s (malo podporu v BIOSe) mini disketami DS/DD o rozmere 5.25 palca s kapacitou 360kB (double sided - DS ,40 stôp a 9 sektorov, double density - DD). Tie boli vtedy najnovší výdobytok techniky a predstavovali obrovské vylepšenie oproti pôvodne 90kB 5.25" disketám (jednostranové, single density). Pokrokom v technológii hláv sa zvýšila hustota záznamu dvojnásobne a využitie aj druhej strany diskety zoštvornásobilo pôvodnú kapacitu. Okrem nich sa objavovali aj mikrodiskety s kapacitou 720kB. Jednalo sa o 3.5" palcové diskety s 80 stopami a 9 sektormi na stopu. Keď tie veľké sa volali mini diskety a tie malé sa volali microdiskety, čo potom boli diskety ? Tak tie asi veľa ľudí nevidelo. Boli to 8 palcové diskety s rôznymi kapacitami. Používali sa v celej možnej rozmanitej škále počítačov, ako to bolo na trhu normálne pred príchodom PC, ktorý zvalcoval všetko. Ich vek sa skončil s nástupom PC. Ja som sa s nimi stretol na počítači SM50/50. Kapacitu mali cca 80kB.

Lenže pokrok sa nedá zastaviť a veľmi skoro sa na už znormalizovanom PC trhu objavili High Density diskety. Využitím nového materiálu na magnetický záznam s vyššou koercivitou a teda aj vyššími prúdmi pri zápise sa mohla zase zvýšiť hustota záznamu. Zároveň sa zmenil dovtedy štandardný počet stôp u 5.25" mechaník zo 40 na 80. Tak vznikli dva nové formáty:
5.25" DS/HD mini diskety 1.2MB (80 stôp, 15 sektorov, double sided - DS, high density - DD)
3.5" DS/HD micro diskety 1.44MB (80 stôp, 18 sektorov, double sided - DS, high density - DD)

Diskety a mechaniky s kapacitou 1.2MB sa stali podľa môjho subjektívneho názoru najnepotrebnejším :-) vylepšením v dejinách PC. Spôsobovali problémy s čítaním na starších 360kB mechanikách, pretože sa nielen zvýšil počet stôp ale sa aj zúžila šírka hlavy na polovicu. Takže pri zápise na 360kB diskety sa neprepisovala celá stopa, ale len jej časť. Ak bola disketa naformátovaná na 360kB a potom sa zapísali údaje na 1.2MB mechanike tak to ešte šlo. Ale ak už obsahovala dáta zapísané na 360kB mechanike a potom sa niekto pokúšal zapísať dáta na 1.2MB mechanike, tak bolo zle. Došlo k tomu, že na pôvodnej širokej stope ostali aj pôvodné dáta (úzka hlava ich nemohla kompletne prepísať) a pribudli tam aj nové dáta zapísané na užšej hlave. Výsledok pri čítaní v mechanike 360kB bol ten, že sa človek musel veľa modliť ;-)

Občas sa dal vidieť aj ďalší hybridný formát, nazývaný quadruple density.
5.25" s kapacitou 720kB (80 stôp, 9 sektorov)

Jednalo sa o staré 360kB DD mini diskety, ale boli naformátované v high density HD mechanike s 80 stopami.

Diskety sa už prakticky nedajú kúpiť, v obchodoch len ak majú staré zásoby. Ale stále sa vyrábajú 3.5" floppy mechaniky. Dajú sa kúpiť dva druhy.
- externé USB mechaniky. Tieto ale v drvivej väčšine podporujú len 1.44MB formát
- interné mechaniky s integrovanou čítačkou kariet. Tieto podporujú aj DD diskety s kapacitou 720kB

A teraz späť k PC/XT. Kľúč k použitiu vysoko kapacitných disketoviek tkvie v addon BIOSe. Keď v základnom BIOSe tá podpora nie je, tak ju treba do PC/XT dodať. Robí sa to tak, že karta obsahuje okrem kontroléra aj BIOS.

Sergeyove FDC

Sergey Malinov je človek s vysokou produktivitou. Na vintage-forum sa vývoj nových kariet ťahá dlho. Robia sa testy a preprodukčné série. Nič pre netrpezlivých ľudí. Sergey si navrhne kartu a nechá vyrobiť PCB za pár dní. Jeho 8-bitová ISA FDC karta používa čip Intel 82077AA alebo National Semiconductor PC8477. Martin zistil, že varianta od National je oveľa lepšia, podporuje širšiu paletu rôznych formátov. Karta nemá veľa možností nastavovania a umožňuje pripojiť len dva mechanky.
Sergey tam navyše pridal jeden UART čo je vždy užitočné. Nastavovať sa dá I/O addresa v rozsahu: 3F8h, 2F8h, 3E8h, 2E8h. Nastaviť sa dá aj interrupt: IRQ3, IRQ4, IRQ5.

Silnou stránkou je BIOS. Sergey ho napísal tak, aby bol konfigurovateľný. Ako to dokázal na PC/XT bez CMOS RAM ? Jednoducho :-) Funguje to tak, že konfiguračné parametre sa ukladajú do EEPROM. Z toho dôvodu BIOS zaberá len rozsah 0000h-1DFFh. Od 1E00h vyššie ju časť určená pre konfiguračné dáta. Súčasťou BIOSu je aj konfigurátor s Menu a možnosťou uloženia konfigurácie do EEPROM. Vychádza z predpokladu, že sa používa EEPROM 2764. Na iných EPROM/EEPROM/FLASH čipoch nebude fungovať možnosť uloženia konfigurácie.


XT-FDC

XT-FDC je 8-bitová ISA karta, ktorá používa National Semiconductor PC8477B alebo DP8473 kontroléry. Podporuje až štyri floppy disky. Má aj konektor pre externú mechaniku, na ktorú bude možné pripojiť dve emchaniky. Bude podporovať aj 8" mechaniky. Práve (je koniec februára 2013) sa chystá výroba prvej várky PCB. http://www.vintage-computer.com/vcforum/showwiki.php?title=XT-FDC+Rev1
BIOS pre XT-FDC je .. ten istý, čiže Sergeyov FDC BIOS. EPROM môže byť 28C64 alebo 28C256.

16-bitové Multi IO karty + BIOS Rom karta

Ďalšia možnosť je používať 16-bitové široko rozšírené Multi/IO karty, ktoré sa montovali do počítačov so 16-bitovou ISA zbernicou. Čiže tie dobre známe karty z rôznych 286/386/486 tiek. Tieto karty nemajú on-board BIOS. Dôvod je, že už základný PC/AT BIOS obsahoval podporu HD mechaník. PC/AT už mali aj CMOS RAM pre konfiguráciu. Pretože floppy rozhranie je 8-bitové, aj tieto 16-bitové karty v skutočnosti používajú len 8-bitovú časť ISA zbernice. Väčšinou mali na sebe aj radiče pre dva sériové a jeden paralelený port. Tieto tiež používajú len 8-bitovú časť ISA a preto aj v PC/XT fungujú. Jediná 16-bitová časť na týchto kartách bol radič pre IDE hard disky.

Nič nebráni tomu, dať do jedného slotu takúto kartu a do druhého slotu prídavný BIOS. Ako miesto pre prídavný BIOS sa dá použiť aj napríklad stará sieťová karta s ROM socketom. Alebo sa dá použiť 8-bitová ISA ROM karta.

XT mánia 1. PP-06

Bolo to už dávno. Chodil som na výšku a v Bratislave práve rušili BEZku. Kamarát sa mi nezištne pochválil, že tam práve kúpil PC za 1300Kčs. Okamžite som poprosil mamu či by mi nedala na počítač :-)

Nebolo to až tak celkom ružové. V tej dobe sa predávali už 386ky. Stáli 40000Kčs, prípadne viac. Mali cca 4MB RAM a 80MB HDD. To bolo ale úplne mimo mojich možností a povedzme si to úprimne, ani chuť nebola vraziť také veľké peniaze do "hračky". PC v BEZ neboli 386ky. Neboli to ani 286ky. Boli to PC/XT kompatibilné stroje zo SlušovícZávodov výpočtovej techniky Banská Bystrica, alebo Tesla Bratislava (neviem čo je správne) s označením PP-06. A to nebolo všetko. Tá nízka cena bola preto, lebo boli nefunkčné. Síce fungl nové, ale nefunkčné. Takže som jedného dňa prišiel do BEZ a na dražbe som sa prihlásil, že mám záujem o jeden kus s HDD. Tie boli drahšie. Odvtedy sme sa asi do seba zamilovali. Dodnes na tú svoju PP-06 spomínam so slzou v oku. Dôvod bude najskôr v tom, že to bol môj prvý počítač. Už žiadne návštevy u kamarátov. Alebo poobedia v škole. Tento počítač bol môj vlastný. Ako už Jirko z nostalcomp vtipne poznamenal "moje první láska". Ale podobne ako aj u neho, skutočne prvý počítač na ktorom som mohol pracovať (a hrať sa) bolo PMD-85.

Moja PP-06 mala viac závad. Po zapnutí sa nič nedialo. Kamarát niekde zohnal schému zdroja. Tak som ju dva dni študoval, kým som pochopil ako funguje spínaný zdroj. Potom už to bolo na istotu. Výmena tranzistora a PP-06 sa rozsvietila. V BEZ som ešte vydražil aj terminál. To kvôli zelenej obrazovke. Terminál sa vykuchal až z neho ostala len obrazovková časť. ASCII logika išla preč. Ja som mal ten hnedý bratislavský vľavo. Mal špičkovú obrazovku so zeleným fosforom s dlhým dosvitom. Veľmi ergonomické. Blikanie obrazu som neriešil.



Po naladení obrazu som konečne videl RAM test ale čo to ? Niekde je vadný čip RAM. Našťastie sa to z toho výpisu dalo pomerne jednoducho identifikovať. Myslím, že ten správny čip som vyletoval na druhý pokus :-) A zrazu to fungovalo. PC za 1300Kčs nabootovalo do DOS5.0 Síce mal HDD Kalok z celkovej kapacity 20MB dohromady 6MB vadných blokov, ale to nevadilo. 14MB bola pre mňa obrovská kapacita. Veď taký Manic Miner mal iba 32kB :-)

PP-06 mala aj zopár socialistických vymožeností. Disketové mechaniky s kapacitou 360kB (40 stôp, 9 sektorov) boli maďarskej alebo poľskej výroby (RVHP). Častokrát nevedeli čítať ani sami po sebe. Ja som mal šťastie, na rozdiel od kamaráta sa mi ušli poľské mechaniky a jedna z nich vedela čítať aj z väčšiny 1.2MB mechaník (80 stôp, 15 sektorov) na 386kách. A samozrejme zbernica. Nebola to ISA ale slušovický neštandard. Karty z bežných PC sa dali použiť len cez adaptér na ISA. A ktorý počítač má dnes na zadnej strane normálnu elektrickú zásuvku určenú na montáž do steny ? Ktorý počítač má dnes v sebe ventilátor určený do digestorov v paneláku ? Na 220V s výkonom dimenzovaným na odsatie dymu z celej kuchyne. Keď sa zapol, mal som pocit, že už už to vzlietne do vzduchu. A ktorý počítač má dnes na zadnej strane laboratórny skrutkovací konektor na banánik, určený na pripojenie zemniaceho vodiča ? A taký drobučký páčkový vypínačík, asi do nejakej nočnej lampičky ? Takže tak, PP-06 je jedinečná :-)


Technické špecifikácie:
RAM 640kB
CPU 8088, 4.77Mhz
2x FDD 5.25" 360kB
HDD MFM 20MB
CGA 16kB, 80x25 znakov 16 farieb, 320x200 bodov 4 farby, 600x200 2 farby
1x sériový, 1x paralelný port


Pekné fotky a viac info sa dá nájsť na:
litildivil.cz
vcfed.org

XT mánia 2. TurboXT

PP-06 je "moje první láska" ale kto by už len dnes chcel mal na stole hučiacu, fučiacu, 20 kilogramovú obludu s rozlohou menšej autodráhy ? Priznávam sa, keby som bol skôr objavil PP-06 tak si ju asi znova kúpim. Ale osud to chcel inak. Na aukro som zbadal motherboard (mobo) z Mazovie 1016. Keď som ju pripojil na zdroj tak nešla. Ale prehliadkou som rýchlo zistil, že niekto vyletoval obidva kryštály a kapacitný trimmer. Dosť barbarské, zničiť mobo kvôli dvom kryštálom. Kúpil som ich, zaletoval, pripojil, zadržal dych a ... išla.

http://pl.wikipedia.org/wiki/Mazovia_1016

Čo je Mazovia 1016? Je to niečo ako poľské PP-06. Ale Poliaci išli na to inak. Namiesto vlastného vývoja nekompatibilnej zbernice a vlastných dosiek sa dohodli s Taiwanom. Taiwan investoval v 80tych rokov veľa peňazí do počítačového priemyslu. Výsledkom okrem iného boli vynikajúce Turbo XT mobo, ktoré sa vyrábali v mnohých variantách. Vyvinuli k nim aj vlastný ERSO BIOS.



Táto mobo je vo formáte AT. Je to ten formát, v akom sa vyrábali počítače až do časov Pentium II. Čiže sieťový vypínač vpredu na skrinke, niekedy 7-segmentový dvojmiestny LED display, ktorý ukazoval takt CPU. Ďalej Turbo tlačítko a Reset tlačítko. Zdroj je priamo pripojiteľný na mobo. Tri ledky: zelená power, žltá turbo, červená hdd. 8 slotov a DIN konektor na klávesnicu. Kedysi boli takýchto počítačov tony. Ja som mal jednu skrinku aj s fungujúcou 386. S ťažkým srdcom som 386 dosku vymontoval a namiesto nej dal do skrinky Mazoviu. Na displayi mi pekne svieti 5 alebo 8. Tá 5 nie je presná, ale 4.77 ten display skrátka nevie. Bodku tiež nemá. Takže som zaokrúhľoval :-)



CGA síce akosi patrí k PC/XT, ale kto by chcel na stole veľký starý monitor ? Preto mám v Mazovii VGA kartu. V XT sú ako je vidno z obrázku iba 8-bitové ISA sloty. To je trošku problém. VGA kariet do 8-bitového slotu sa veľa nevyrábalo. Ale niektoré 16-bitové karty fungujú aj v 8-bitovom slote. Tá zadná menšia časť ISA konektora jednoducho trčí do prázdna, nie je zasunutá. VGA je pripojená do veľkého FullHD LCD, ktorý mi slúži na pracovnom PC. Vyzerá to zaujímavo :-)

Ďalší problém sú HDD. Do XT sa vyrábali MFM disky s 8-bitovými radičmi. Sem tam sa ešte stále dajú kúpiť. Lenže sú "trošku" hlučné. Asi takto:



Toto sa ozaj nedá počúvať dlhodobo a hlavne nie večer o desiatej keď je počuť aj špendlík padnúť na zem. Preto som si vyrobil XT-IDEv2 kartu. IDE do XT sa síce kedysi vraj v minimálnom množstve vyrábali, ale dnes sú prakticky nezohnatelné. Ale partii nadšencov z vintage-computer.com to nebránilo, vyvinúť a nekomerčne ponúkať nový design XT-IDE po najmenej 20 rokoch od skončenia výroby poslednej karty. Na jednom kanáli je HDD 800MB (menšie sa už fakt zle zháňajú) a na druhom CF karetka. CF je zasunutá vzadu v sockete do ISA slotu. Tým je aj jednoducho vyriešený prenos údajov medzi modernými PC. Prenášať 20MB cez diskety je už historický šport.

Ako posledné (zatiaľ) som riešil diskety. 5.25 palcové 360kB diskety sú nepraktické a vzácne. A zase sú tu nadšenci z vintage-computer. Vyrába sa aj Sergeyove FDC a pripravuje sa výroba XT-FDC. Podporuje bez problémov 3.5 palcové 1.44MB a 5.25 palcové 1.2MB mechaniky.

Ešte by som rád doplnil tretiu mechaniku 5.25" 360kB nech mám všetky formáty v jednom PC. A ako nesplnený sen zatiaľ vidím CGA kartu s výstupom na VGA LCD monitor.

XT mánia 3. Commodore PC

V Nemecku kedysi vyrábané a v Nemecku veľmi populárne boli PC od firmy Commodore. Málokto o nich vie, pretože Commodore sa hlavne spája s najvyrábanejším počítačom všetkých čias s C64. Je to zaujímavé, ale práve PC ktoré mali grafické a zvukové možnosti o triedu horšie ako C64 zlomili Commodoru krk. Asi rozhodlo to, že 640kB RAM musí stačiť každému ;-)

http://en.wikipedia.org/wiki/Commodore_PC_compatible_systems
http://de.wikipedia.org/wiki/Commodore_PC-10_bis_PC-60

Ja mám dva. Prvý je Commodore PC10-II. Je to PC/XT klon, plne kompatibilný. Motherboad je z jedného kusu (na rozdiel od Commodore PC10 kde je delená na dve časti) a má voľných 5 ISA slotov. Má integrovaný floppy(360kB) a XTA (8-bitové IDE) controller.

Druhý je Commodore PC10-III. Je to PC/XT klon, plne kompatibilný. Má tri rýchlosti:
štandardnú - 4.77MHz
turbo - jeden a pol násobok 4.77Mhz
double - dvojnásobok 4.77MHz
Má integrovaný floppy(360kB) a XTA (8-bitové IDE) controller. Ďalej má integrovanú EGA/CGA kartu, Commodore Mouse port a jeden sériový a jeden paralelný port a real time clock. Má tri voľné ISA sloty.

Obdidva som vylepšil osadením VGA kariet, CF kariet namiesto hlučných MFM diskov a majú aj bootovateľnú 1.44MB mechaniku.