SMEP doba - SM50/50

Boli to roky 80te. Gorbačov zaviedol perestrojku a ČSSR zavádzalo PMD85:-) Ale na Dubnickej priemyslovke PMD85 ešte nebolo. Bol tam 1, slovom jeden, počítač. Čakal som mikropočítač do 2-3kg. (červený ovál vpravo hore) Namiesto toho mi predviedli MINI počítač (to v popredí).


Obrázok som si požičal z prezentácie dejiny výpočtovej techniky SAV.

MINI znamenalo, že už to nebol kolos vážiaci niekoľko ton a vyžadujúci klimatizovanú sálu s armádou operátorov v bielych plášťoch. MINI sa rozkladalo "iba" na dvoch oceľových stolíkoch. Na jednom bolo čosi veľké s dvomi rúčkami a dvomi červenými LED. Vraj floppy disky. Na druhom bola krabica s obrazovkou a profi klávesnicou. Bol to upravený terminál CM7202. Upravený bol tak, že doňho pridali 16-bitový počítač. Miesto pre nové dosky elektroniky vzniklo tak, že starý transformátorový zdroj s obrími kondenzátormi a chladičmi bol nahradený moderným spínaným, ktorý je oveľa menší a účinnejší. Výsledok úpravy sa nazýval SM50/50. Floppy disky boli mimochodom väčšie (pozri napravo od PLAN80) ako samotná SM50/50. Myslím, že na treťom stolíku (je to už skoro 30 rokov) bola tlačiareň, IIRC bol to Robotron. Mala sedmokráskové koliesko s písmenkami - daisy wheel. Pri tlači sa vždy natočilo pred kladivko správne písmenko a potom bum a otlačilo sa na papier cez farbiacu pásku, presne ako keď sa píše písacom stroji.

Jednalo sa o počítač z rady SMEP - systém malých elektronických počítačov. Kópia agresívneho útočného amerického DEC PDP11 zo zahnívajúceho kapitalizmu. Ako to už u kópií z pokrokových krajín mierového socialistického tábora bývalo, ich spoľahlivosť proti buržoázno reakčným originálom bola marxisticko dialektická. Čiže bezútešne žalostná. SM50/50 zodpovedal asi najlepšie PDP11/23. 64kB RAM. Processor 16-bit, s ortogonálnou inštrukčnou sadou bol realizovaný na jednej doske čipmi LSI. Operačné systémy pre radu SMEP boli FOBOS, DOS RV, DIAMS atď. Kópie RT11, RSX11 atď. Pod Fobosom 2(RT11 v3), ktorý sme mali na SM50/50, mohli bežať naraz dve úlohy. Pod DOS RV ich mohlo byť veľa. DIAMS bol databázový OS. To, že sa v zmysle najlepších leninských tradícií jednalo o ukradnuté kópie hardware a software z imperialistického USA nebolo nikde napísané/priznané. Načo aj, opustenie prekvitajúcej, bratskými vojskami okupovanej republiky bol trestný čin a na hraniciach sa do utekajúcich ľudí strieľalo :-(

Po prvotnom sklamaní mi starší spolužiak na tejto mašine v BASICu spustil pristátie na mesiaci (Lunar Landing) a môj dovtedy nevyjasnený ideový postoj sa postupne menil na budovateľské nadšenie. Táto prefíkaná mašina si dokázala na rozdiel od PMD85 sama vyhľadať na diskete program a spustiť ho. Už žiadne prevíjanie kaziet Emgeton:-) Môj svet sa zmenil, zrazu tu boli disky DX0 a DX1, BASIC, možnosť tlače a možnosť úlohy na pozadí. Bola to paráda.

Potom síce prišla doba PMD85-1 a Manic Minera. Celé dni, týždne a mesiace sme pilovali melódiu In the Hall of the Mountain King. Ale na SM50/50ku bez grafiky iba s písmenkami a bez zvukov som nezabudol. Bola síce odprataná z dohľadu do zaprášeného skladokabinetu, ale stále fungovala. Občas som si k nej sadol a užíval vietor ventilátorov, blikanie LEDiek a hlavne, to najlepšie - hlasité cvakanie disketových jednotiek. Pretože u osempalcových jednotiek sa motor a disketa točili stále, museli sa šetriť hlavy iným spôsobom. Elektromagnet pritlačil disketu na hlavu iba v prípade aktívnej činnosti.

Disketovky pre SM50/50 boli typu MOM MF3200, 77 stôp, 26 sektorov, sektor 128 byte. Kapacita DX0 250kB. DX1 taktiež. Na aukro lenochod občas ponúka na predaj starú ČSSR výpočtovú techniku. Tak som si v roku 2016 konečne kúpil MOM MF6400. Kazety mi už kapacitne nestačia:-) Podrobnejšie popíšem v ďalšom článku.